Varíme Paleo

Jedzte maslo, nie margaríny

 

 

Butter2V jednom z najprestížnejších lekárskych časopisov, British Medical Journal, bol nedávno uverejnený článok (Malhotra A., 2013) opäť poukazujúci na fakt, že viac než štyri dekády boli saturované tuky* neprávom považované za hlavného vinníka kardiovaskulárnych ochorení. Autor článku, kardiológ A. Malhotra z Croydon University Hospital, pripomína už relatívne známu skutočnosť, potvrdzovanú pribúdajúcimi vedeckými štúdiami, že celosvetovo propagovaná „zdravá“ strava zameraná na obmedzenie tukov, najmä tých živočíšnych, nevedie k predpokladanému zníženiu výskytu kardiovaskulárnych ochorení. Dokonca práve naopak. Malhotra zdôrazňuje aj fakt, že často neopodstatnená potreba znižovať „zlý“ cholesterol v krvi vedie k nadmernému užívaniu tzv. statínov – hypolipidemík, ktoré sa stále viac a viac skloňujú v súvislosti s ich negatívnymi vedľajšími účinkami. Pritom napríklad dodržiavanie zásad stredomorského stravovania (olivový olej, orechy, ryby, ovocie, dostatok zeleniny, červené víno) po infarkte myokardu, je, čo sa týka znižovania úmrtnosti, trikrát účinnejšie ako liečba statínmi.

Čo sa týka cholesterolu a jeho nálepky „zlý“, Malhotra uvádza ako pomerne jasný dôkaz toho, že srdcovo-cievne ochorenia nemôžu byť a priori indikované zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi, skutočnosť, že behom rozsiahlej štúdie publikovanej v roku 2009 75% pacientov prijatých s infarktom myokardu malo normálnu celkovú koncentráciu cholesterolu v krvi. Podobne, aj ďalšie nezávislé štúdie naznačujú, že u inak zdravej populácie celková koncentrácia cholesterolu v krvi priamo nesúvisí so zvýšeným rizikom výskytu ochorení srdca a ciev. Veľmi zaujímavý komentár k Malhotrovému článku od Aidana Gogginsa, farmaceuta a odborníka na výživu, autora úspešnej knihy The Health Delusion, poukázal na ďalšie rozsiahle štúdie, ktoré tuto skutočnosť opäť len potvrdzujú. Jednalo sa o štúdie, ktoré optimalizovali použitie statínov resp. mali za ambíciu vylepšiť efektivitu ich účinku. Predpokladaný úspech kombinovanej terapie statínov a ďalších troch liečiv (niacín, fibráty a omega-3 mastné kyseliny) sa však nedostavil. V prípade niacínu došlo síce k vylepšeniu lipidového profilu krvi, ale nedošlo k poklesu výskytu srdcovocievnych ochorení a tak bola štúdia s 3 414 jedincami pozastavená. Iná štúdia, dokonca s 25 000 pacientmi, viedla k totožnému záveru. Terapia so statínmi v kombinácii s fibrátmi mala ten istý priebeh. Došlo síce k vylepšeniu lipidového profilu, ale ani po 4,5 roku nedošlo k zníženej incidencii kardiovaskulárnych ochorení. Niet sa potom čo čudovať, že rozbehnutá štúdia sledujúca efekt omega-3 mastných kyselín podávaných v kombinácii so statínmi bola pozastavená, napriek viditeľnému zlepšeniu lipidového profilu u sledovaných pacientov.
Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že vysoké hladiny celkového cholesterolu, vysoké LDL a nízke HDL (čiže „zlý“ lipidový profil, ktorý, ako sa ešte stále často proklamuje, by mali mať na svedomí práve nasýtené tuky) nemožno považovať za priameho ukazovateľa rizika vzniku srdcovocievnych ochorení, a je najvyšší čas si priznať, že podstatu celého problému musíme hľadať inde.

 

Malhotra sa vo svojom článku niekoľkokrát snaží upriamiť pozornosť na iné (možné) rizikové faktory vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Do popredia stavia najmä nadmernú konzumáciu procesovaných výrobkovmäsových polotovarov, fast foodov, pekárenských polotovarov či margarínov, a to predovšetkým z dôvodu vysokého obsahu tzv. trans-tukov. Trans-tuky, prirodzene sa v prírode takmer nevyskytujúce, vznikajú behom potravinovej výroby z polynenasýtených tukov – rastlinných olejov, a už dnes prekázateľne patria medzi silné rizikové faktory pre srdcovocievne ochorenia. Okrem toho sa zdá, že sa podieľajú na vzniku aj iných závažných ochorení ako je diabetes, nádorové ochorenia, Alzheimerova choroba, obezita, ochorenia pečene či dokonca depresie. Mäsové polotovary zase obsahujú vysoké množstvá sodíka a dusičnanov, ktorých nadmerná konzumácia môže tak isto patriť k rizikovým faktorom. Malhotra načrtáva aj veľký problém dnešnej doby, a to je zvyšujúca sa konzumácia cukrov. Tvrdí, že snaha o znižovanie obsahu tukov v potravinách vedie k menej výraznej chuti, čo sa následne kompenzuje pridávaním cukru. Najnovšie vedecké štúdie ukazujú, že práve prudko sa zvyšujúca konzumácia sacharidov je silne prepojená so zvyšujúcim sa výskytom kardiovaskulárnych (a zďaleka nielen kardiovaskulárnych) ochorení a je veľmi pravdepodobné, že v pozícii najväčšieho rizikového faktora budú tuky vystriedané práve sacharidmi.

 

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa javí ako dobrá stratégia vyhýbať sa procesovaným jedlám a polotovarom, rastlinným olejom (s výnimkou olivového a kokosového), margarínom. Konzumácia saturovaných tukov (zoznam potravín, ktoré ich obsahujú, nájdete nižšie), ako vyplýva z posledných výskumov, zdraviu neškodí. Na srdcovo-cievne ochorenia má podstatne významejší negatívny vplyv vysoký podiel sacharidov (cukrov) v strave spojený s ich celkovou nadmernou konzumáciou.

 

*Saturované tuky sa nachádzajú v živočíšnych produktoch – v mäse, vajciach, v tučných mliečnych výrobkoch ako je maslo, syry, smotana. Nájdeme ich však aj aj v produktoch rastlinných – najmä v kokosovom oleji, palmovom oleji, kokosovom mlieku, kakaovom masle či orechoch. Saturované tuky sú nesprávne spájané so „zlým“ lipidovým profilom krvi, tzn. so zvýšenou hladinou celkového cholesterolu, triacylglyceridov, nízkou hladinou „dobrého“ cholesterolu HDL (high density lipoproteins) a vysokou hladinou „zlého“ LDL (low density lipoproteins) cholesterolu.

 

Print Friendly

Tagged , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *